Algoritmy sociálnych sietí a internetových vyhľadávačov sú fascinujúcim fenoménom. Marketérom umožňujú to, čo bolo ešte pred dvadsiatimi rokmi nepredstaviteľné - efektívnu cielenú komunikáciu. Reklama sa tak stala adresnejšou, de facto lacnejšou, ale aj omnoho sofistikovanejšou. Aj to prináša informačná bublina. To, čo je na jednej strane výhodou pre marketérov, sa na druhej strane stalo rizikom pre používateľov. Čistokrvný pesimista (alebo len realista?) by asi povedal, že až ohrozením pre demokratickú spoločnosť.
Poslanie algoritmov v našich online životoch
Algoritmy sú funkčné mechanizmy väčšiny online platforiem. Keby sme chceli hľadať ich vznešenú a nezištnú definíciu, povedali by sme, že vďaka algoritmom sa sociálne siete, či vyhľadávače prispôsobujú tomu, čo nás zaujíma. V dobe informačnej presýtenosti tak nie sme zahŕňaní kvantom obsahu, ktorý je “mimo misu”. Keď nás nezaujíma geopolitika a spoločenské dianie, ale skôr móda a životný štýl, nemusíme sa k inšpiráciám na outfit predierať cez správy CNN z Pásma Gazy.
Ako algoritmy a informačná bublina fungujú?
Algoritmy sú komplexné štruktúry, ktoré na základe viacerých faktorov určujú, aký obsah sa užívateľovi zobrazí. A to či už vo vyhľadávači, alebo vo feede na sociálnej sieti. Relevanciu obsahu pre užívateľa hodnotia na princípe bodovania.
Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú hodnotenie obsahu alebo webu pre používateľa, patria napríklad:
- Kvalita obsahu: Okrem toho, že obsah by mal byť relevantný pre tému vyhľadávania alebo príspevku, mal by tiež byť dobre napísaný a dostatočne informatívny.
- Popularita webu/príspevku: Čím viac ľudí si príspevok, alebo stránku zobrazí, tým vyššie hodnotenie dostane.
- História vyhľadávania: Algoritmy sa pozerajú aj na to, aký obsah a informácie si užívateľ prezeral, aby mu ponúkali relevantnejšie výsledky.
- Záujmy používateľa: Relevantnosť zobrazovaných výsledkov sa spravidla odvíja od záujmov, oblastí a tém, ktoré užívateľa na internete zaujímajú.
- Interakcie používateľa: Časté interakcie s inými užívateľmi, alebo stránkami sú pre algoritmy ďalším signálom na zobrazovanie podobného obsahu.
Práve fungovanie algoritmov spôsobuje, že jednému užívateľovi sa vo vyhľadávači na základe rovnakého dopytu môžu zobrazovať odlišné výsledky ako inému užívateľovi.
Samotný Google priznáva, že algoritmy nie sú dokonalé. Preto sa nám môžu zobraziť aj výsledky, ktoré sú nepresné, zavádzajúce, respektíve nevyhovujú tomu, čo nás zaujíma.
Liek na preťaženie informáciami
Digitálne algoritmy priniesli používateľom internetu neoceniteľnú možnosť triedenia obsahu. Pre každého jednotlivca tak entropiu (v podobe informačného chaosu) redukujú do personalizovaného rámca.
Ak používate Facebook od jeho začiatkov, možno si spomeniete, ako vyzeral kedysi. Reklama ešte nehrala prím a vo vašom feede ste videli príspevky vašich priateľov, či stránok zoradené chronologicky. Žiadne - alebo len minimum - uprednostňovanie príspevkov na základe popularity, či automatizovanej relevantnosti. Skrátka, klasický lineárny model.
Dnes je to úplne inak a okrem množstva reklám, na ktorom je založený biznis model tejto sociálnej siete, tak vidíte aj iný obsah, ku ktorému ste sa priamo neprihlásili. Algoritmy si robia svoju úlohu a servírujú vám príspevky, ktoré sa páčia vašim priateľom, súvisia s vaším správaním na internete, prípadne s nimi interagujú používatelia s podobnými záujmami, ako sú tie vaše. Tomuto sa hovorí profilácia užívateľov.
Zo strany digitálnych gigantov to nie je žiadna filantropia, ani nezištná snaha uľahčovať život bežným ľuďom. Totiž, bavilo by vás skrolovanie po Facebooku, Instagrame, či TikToku, ak by na jeden pre vás relevantný príspevok pripadalo 10 nerelevantných?
Asi nie. A keby vás takéto skrolovanie nebavilo, viete, čo by to znamenalo - tieto aplikácie by sme používali oveľa menej a reklamný priestor v nich by nebol taký atraktívny. A o to tu ide.
Algoritmy nás ľahko uväznia
Či už si takto fungujúce zobrazovanie obsahu pochvaľujete, alebo vám nie je až tak povôli, informácie vydestilované algoritmami pre nás znamenajú jednu zásadnú vec - zúženie perspektívy. Odborne sa tomuto fenoménu hovorí informačná bublina.
Informačná bublina je často priamym dôsledkom fungovania algoritmov online platforiem, ktoré sú dnes prirodzenou súčasťou našich životov. Zaniká v nej rôznorodosť informácií a postojov, ktorá je inak pre ľudí odjakživa prirodzená. Možnosť pohybovať sa len v nami (a algoritmami) vytýčených medziach vplýva na našu schopnosť akceptácie iných názorov.
Inklinácia iba k podobným používateľom ako sme my a klikanie výlučne na typ obsahu, ktorý je v súlade s našimi presvedčeniami, vedie k paradoxu tejto doby. Často potom konzumujeme len také informácie, ktoré už poznáme a hlavne - ktoré len potvrdzujú to, čomu veríme. A práve v tom spočíva ohrozenie spoločnosti, ktoré sme v úvode tohto textu prisúdili čistokrvnému pesimistovi.
Čím užšie je zamerané naše uvažovanie, tým sme menej tolerantní k iným. Neodškriepiteľné dôsledky informačnej bubliny na spoločnosť vidíme už aj dnes. Mnohí z nás sú, aj napriek bezprecedentnému množstvu dostupných informácií, v skutočnosti informovaní menej. Chýbajú nám viaceré uhly pohľadu, sme názorovo polarizovanejší, ale aj náchylnejší na dezinformácie.
Informačná bublina a ako z nej von (alebo ako aspoň dovidieť za jej steny)
Žiť v informačnej bubline je nepochybne pohodlné. V istom zmysle aj oslobodzujúce. Aby sme ale neupadli do falošných ilúzií, je dobré vždy myslieť na to, že svet je komplikovaný a okrem ľudí s pohľadmi podobnými tomu nášmu existujú aj ľudia s inými názormi.
Niekoľko odporúčaní, vďaka ktorým sa môžete aspoň trochu odpútať, aby informačná bublina bola o niečo iná:
- Čerpajte informácie z rôznych zdrojov. Nenechajte, aby vaše postoje formovalo iba jedno médium či stránka. Čím viac informácií o danej téme máte, tým lepšie pochopíte jej komplexnosť.
- Nesledujte na sociálnych sieťach len ľudí, s ktorými sa zhodujete. Iste, vymazať niekoho z priateľov je na sociálnej sieti jednoduchšie ako v reálnom živote. Mať však v okolí aj ľudí s inými názormi vám pomôže nezabudnúť na to, že nie každý sa na danú vec pozerá rovnako ako vy.
- Informácie z internetu prijímajte kriticky. Nie všetko, čo je na internete, musí byť zaručene pravda. Myslite na to, že existujú aj stránky, ktoré podsúvajú dezinformácie a prekrútenú pravdu. Preto si informácie overte z viacerých zdrojov.
- Používajte aj iné vyhľadávače. Existujú vyhľadávače, ktoré nesledujú vaše správanie a históriu tak, ako Google. Medzi najznámejšie patrí DuckDuckGo.
Vo vyhľadávacích dopytoch buďte maximálne špecifickí. Čím konkrétnejší bude váš dopyt, tým menej je pravdepodobné, že sa vám zobrazia výsledky prispôsobené vášmu správaniu a záujmom.
A čo ďalej? SGE od Googlu mení pravidlá hry
Schopnosť orientovať sa v zamotanom informačnom svete digitálnej doby bude stále kľúčovejšia. Na scénu nastupujú nástroje umelej inteligencie, ktorá je - aspoň zatiaľ - považovaná za ďalšiu revolúciu ľudstva. A Google, ako internetový gigant, do svojho vyhľadávača umelú inteligenciu, konkrétne jej generatívne schopnosti, práve implementuje.
Nové rozhranie pod názvom Search Generative Experience (SGE) vytláča klasické výsledky vyhľadávania, ako ich roky poznáme, nabok. SGE podľa Googlu ponúkne úplne nový pohľad na vyhľadávanie na internete.
Viceprezidentka a generálna manžérka Googlu pre vyhľadávanie Elizabeth Reid píše o SGE vo svojom blogu ako o mocnej technológii, ktorá otvára úplne nové možnosti získavania odpovedí na otázky a ktorá mení spôsob, akým sú informácie usporiadané, aby dávali ešte lepší zmysel.
Kto už dnes skúsil pracovať s generatívnou umelou inteligenciou (ChatGPT, Google Gemini, a podobne), iste pozná jej limity. Ako každý vynález, aj tento je dobrým sluhom, ale zlým pánom. Spoliehať sa naň v absolútnom rozsahu nie je rozumné. Preto aj výsledky, ktoré nám bude ponúkať Google cez SGE, treba brať - hoc nie paranoidne - so zdravou mierou kritickosti.
Hoci umelá inteligencia je suverénnym buzz-wordom ostatných mesiacov, k téme triedenia informácií bude, zdá sa, stále nepostrádateľná inteligencia ľudská. A, ako sa vraví, zdravý sedliacky rozum.
